Ako konflikt v Perzskom zálive ovplyvnil ceny ropy, zlata a vývoj na akciovom trhu

Blízky východ sa opäť dostal do centra pozornosti, keď napätie medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom eskalovalo a od konca februára viedlo k sérii útokov. Okrem početných iránskych útokov na ropné a plynárenské zariadenia v celom Perzskom zálive sa táto krajina rozhodla prevziať plnú kontrolu nad strategickým Hormuzským prielivom. Ide o dôležité energetické centrum, cez ktoré prechádza približne 31 % celosvetových dodávok ropy a 20 % dodávok skvapalneného zemného plynu. V dôsledku zvýšeného rizika útokov podľa spoločnosti Clarkson Research v súčasnosti čaká v prístavoch približne 3 700 lodí, čo vedie k meškaniam a zníženým dodávkam. Prvou reakciou bola volatilita na ropných a plynárenských trhoch. Futures na ropu WTI vzrástli od začiatku konfliktu 28. februára 2026 o približne 12 % a do 4. marca ich cena prekročila hranicu 75 USD, čím dosiahla najvyššiu úroveň za viac ako rok. Veľmi podobný vývoj bol zaznamenaný aj u termínových kontraktov na ropu Brent, ktorých cena prekročila hranicu 81 USD. Cena zemného plynu vzrástla približne o 12 %, avšak do 4. marca 2026 opäť klesla takmer o 7 % pod hranicu 3 USD. Holandské kontrakty na zemný plyn zaznamenali výrazný skok, pričom ceny do 3. marca vzrástli až o 96 % a následne klesli o 22 % na 49 EUR.*

Vývoj cien futures na ropu WTI za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj cien futures na ropu Brent za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj cien futures na zemný plyn za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj cien holandských futures na zemný plyn za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Nepriaznivé očakávania

Podľa odborníkov existuje viacero analýz a odhadov týkajúcich sa toho, ako vysoko môžu ceny ropy stúpnuť. Tieto sa pohybujú v rozmedzí od 80 do viac ako 100 USD za barel v závislosti od trvania konfliktu. [1] Predĺžený konflikt a rastúce ceny palív by v konečnom dôsledku ovplyvnili dodávateľské reťazce, zvýšili ceny pre bežných ľudí a spomalili hospodárstvo. Podľa výpočtov analytikov by nárast cien ropy o 10 dolárov spôsobil nárast inflácie o 0,4 %.

Neočakávaný pohyb žltého kovu

Ako je to tradične zvykom, v časoch konfliktov a neistoty sa investori obracajú k bezpečným prístavom, akými sú kovy. Súčasná situácia však ukázala, aké nestabilné môžu trhy byť, keďže ceny zlata aj striebra klesli. Začiatok marca bol v oboch prípadoch v znamení rastu, avšak do 4. marca klesli na úroveň približne 5 120 USD v prípade žltého kovu a 82 USD za uncu striebra.* Podľa analytikov je to spôsobené hlavne posilňujúcim sa dolárom a skutočnosťou, že trh sa viac zameriava na ekonomické dôsledky, ako je rastúca inflácia a riziko spojené s pozastavením znižovania úrokových sadzieb. To však neznamená, že sa situácia nemôže zmeniť, a v prípade pokračujúcej eskalácie by sa vývoj cien mohol uberať iným smerom.

Vývoj spotových cien zlata za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj spotových cien striebra za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Napäté akciové trhy

Globálny akciový trh takisto reagoval poklesom. V Amerike klesli hlavné akciové indexy začiatkom marca približne o 1 %, zatiaľ čo v Európe to bolo okolo 2 %, pričom niektoré indexy zaznamenali straty presahujúce 3 %.* V Ázii najväčší pokles zaznamenal juhokórejský index Kospi, a to o viac ako 12 %. Do 4. marca sa väčšine podarilo svoje straty zmierniť.* Ovplyvnené boli aj akcie v leteckom priemysle, v sektore spotrebiteľských služieb a v cestovnom ruchu. Uzavretie vzdušného priestoru nad väčšinou Perzského zálivu, najmä nad obľúbenými destináciami ako Dubaj a Tel Aviv, viedlo k zrušeniu tisícov letov, pričom letecká spoločnosť Cirium uvádza číslo približne 11 000 letov. Z dlhodobého hľadiska situácia ovplyvňuje aj trh s luxusným tovarom, keďže podľa Morgan Stanley predstavuje Blízky východ až 6 % celosvetového predaja. Napríklad v Spojených arabských emirátoch, najmä v Dubaji, veľká časť príjmov pochádza práve z tohto segmentu. Na druhej strane medzi víťazov patria akcie energetických a obranných spoločností, ktorých hodnota stúpa vďaka vyšším cenám palív a potrebe zvýšenej bezpečnosti.

Ázia je najviac ohrozená

Je zrejmé, že dopad konfliktu je nerovnomerný a niektoré segmenty, ba dokonca aj krajiny, sú vystavené väčšiemu riziku. Ázijské krajiny, ako sú Čína, Japonsko a Južná Kórea, sú veľmi zraniteľné, pretože ich energetická bezpečnosť závisí od dovozu ropy a plynu, ktorý prechádza cez tento prieliv. Všetky tri krajiny dovážajú viac ako 70 % svojich dodávok z krajín Blízkeho východu a veľká časť z nich prechádza cez tento geografický bod. Podľa analytikov zo spoločnosti Kpler sú najviac postihnuté juhoázijské štáty, keďže Pakistan dováža 99 % svojho plynu zo Spojených arabských emirátov, Bangladéš 72 % a India viac ako polovicu svojich dodávok. Pod tlakom sú aj európske ekonomiky, ktoré sa snažia diverzifikovať dodávateľské reťazce a znížiť závislosť od ruských zdrojov. Spojené štáty, ktoré sú menej závislé od ropy z postihnutej oblasti, nie sú voči tomu imúnne. Vyššie ceny benzínu a palív znižujú príjmy spotrebiteľov, čo ovplyvňuje ich správanie a výdavky.

* Minulé výsledky nie sú zárukou budúcich výsledkov

[1] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a súčasných očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo zo súčasného ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcich výsledkov. Sú spojené s rizikami a inými neistotami, ktoré je ťažké predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od tých, ktoré sú vyjadrené alebo implikované v akýchkoľvek vyhláseniach o budúcnosti.