Ako konflikt v Perzskom zálive ovplyvnil ropu, zlato a akciový trh

Blízky východ sa opäť dostal do centra pozornosti, keď napätie medzi USA, Izraelom a Iránom vyeskalovalo a od konca februára viedlo k sérií útokov. Okrem početných útokov Iránu na ropné a plynárenské zariadenia naprieč Perzským zálivom, sa krajina rozhodla o úplnú kontrolu strategického Hormuzského prielivu. Ide o dôležitý energetický uzol, ktorým sa prepravuje asi 31 % globálnych dodávok ropy a 20 % dodávok skvapalneného zemného plynu. V dôsledku zvýšeného rizika útokov stojí v prístavoch podľa firmy Clarkson Research asi 3 700 lodí, čo vedie k omeškaniam a zníženiu dodávok. Prvou reakciou bola volatilita na trhu s ropou a plynom. Futures na ropu Crude WTI od začiatku konfliktu 28. februára 2026 vzrástli o asi 12 % a k 4. marcu ich cena prekonala úroveň 75 USD, čím sa dostali na viac ako ročné maximum. Veľmi podobný vývoj zaznamenali aj ceny futures kontraktov na ropu Brent, pričom tie prekonali úroveň 81 USD. Cena zemného plynu síce vzrástla o asi 12 %, no k 4. marcu 2026 klesla o takmer 7 % opäť pod úroveň 3 USD. Výrazný skok zaznamenali holandské kontrakty na plyn, ktorých cena k 3. marcu vyskočila až o 96 % a následne klesla o 22 % na 49 EUR. *

Vývoj cien futures Crude Oil WTI za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj cien futures Brent Oil za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj cien futures Natural gas za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj cien futures na holandský plyn za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Nelichotivé očakávania

Podľa expertov existuje viacero analýz a odhadov kam ceny ropy môžu rásť. Tie sa pohybujú medzi 80 až viac ako 100 USD za barel v závislosti od dĺžky trvania konfliktu. [1] Dlhotrvajúci konflikt a zvyšujúce sa ceny palív by mali v konečnom dôsledku ovplyvnili dodávateľské reťazce, zvýšenie cien pre bežných ľudí a spomalenie ekonomiky. Podľa výpočtov analytikov by 10 dolárový rast ceny ropy spôsobil nárast inflácie o 0,4 %.

Nečakaný pohyb žltého kovu

Ako to tradične býva, v časoch konfliktov a neistoty sa investori obracajú na bezpečné prístavy akými sú kovy. Aktuálna situácia nám však ukázala aké sú trhy nestále, keď zlato aj striebro klesli. Začiatok marca sa v oboch prípadoch niesol v znamení rastu, no k 4. marcu klesli k úrovniam približne 5 120 USD v prípade žltého kovu a 82 USD za uncu striebra.* Podľa analytikov stojí za týmto hlavne posilňujúci dolár a fakt, že trh sa skôr zameriava na ekonomické dôsledky ako rast inflácie a riziko spojené s pozastavením znižovania úrokových sadzieb. To však neznamená, že sa situácia nemôže zmeniť a v prípade pokračujúcej eskalácie by vývoj cien nabral iný smer.

Vývoj cien spotového zlata za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Vývoj cien spotového striebra za posledných 5 rokov. Zdroj: Investing.com*

Napäté akciové trhy

Pohybmi smerom nadol reagoval aj globálny akciový trh. V Amerike klesli hlavné akciové indexy začiatkom marca o približne 1 %, zatiaľ čo v Európe išlo o 2 %, pričom straty rozšírili niektoré indexy na viac ako 3 %.* V Ázii najväčší prepad zaznamenal juhokórejský Kospi s viac ako 12 %. K 4. marcu sa väčšine podarilo straty znížiť.* Zasiahnuté boli aj akcie zo sektoru leteckého priemyslu, spotrebných služieb a cestovného ruchu. Uzavretie vzdušného priestoru nad väčšinou Perzského zálivu, najmä vychytených destinácií ako Dubaj a Tel Aviv, viedlo k zrušeniu tisícky letov, pričom podľa leteckej spoločnosti Cirium išlo o asi 11 000 letov. Z dlhodobého hľadiska má situácia dopad aj na luxusný tovar, keďže podľa Morgan Stanley tvorí Blízky východ až 6 % z celosvetových predajov. Napríklad v Spojených arabských emirátoch, hlavne Dubaj, veľká časť príjmov pochádza práve z tohto segmentu. Na druhú stranu sú víťazmi akcie energetických a obranných spoločností, ktoré rastú vďaka vyšším cenám palív a potrebe zvýšenej bezpečnosti.

Najviac ohrozenou je Ázia

Je zjavné, že vplyv konfliktu je nerovnomerný a niektoré segmenty, dokonca krajiny sú vystavené väčšiemu riziku. Ázijské krajiny ako Čína, Japonsko a Južná Kórea sú výrazne zraniteľné, pretože ich energetická bezpečnosť je závislá od dovozu ropy a plynu, ktorý prechádza cez prieliv. Všetky 3 krajiny dovážajú z blízkovýchodných krajín viac ako 70 % svojich zásob a veľká časť prechádza týmto geografickým bodom. Podľa analytikov Kpler sú najviac zasiahnutými štáty Južnej Ázie, keďže 99 % plynu dováža Pakistan z Emirátov, 72 % dováža Bangladéš a viac ako polovicu svojich zásob odtiaľto importuje India. Pod tlakom sú aj európske ekonomiky, ktoré sa snažia diverzifikovať dodávateľské reťazce mimo ruské suroviny. Spojené štáty, menej závislé na rope zo zasiahnutého regiónu, nie sú imúnne. Vyššie ceny benzínu a palív spotrebiteľom znižujú príjem, čo ovplyvňuje ich správanie a výdavky.

* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov

[1] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.